Ela Kaslu z blogu Moja turecká kuchyňa zpět

Burek syrový, burek špenátový, burek zemiakový. Upečieme si každý jeden! Základ je stále rovnaký, náplne sa dajú rôzne obmieňať. Tieto tri sú najjednoduchšie a naše najobľúbenejšie, ale do bureku môžete pokojne zapiecť aj opečené pikantné mleté mäso s cibuľou a paradajkami, uvarenú šošovicu, cuketu, mangold, kuracie mäso podusené s mrkvou a pórom. Možností je veľa, stačí si vybrať alebo vymyslieť vlastnú verziu. Takto sa vždy podarí! 

Ak aj vy v týchto  chladných dňoch hľadáte nejaké oživenie repertoáru jesenných polievok, mám pre vás jeden tip. Uvarte si jednu z najobľúbenejších turecký polievok -  z červenej šošovice.Táto polievočka je výborná v zimných obdobiach, je hustá, sýta, plná energie. Chutí po chilli a vonia citrónom. Navyše je raz-dva hotová a na jej prípravu nepotrebujete žiadne špeciálne suroviny. 

Technický názov "lečo bulgur" som tomuto rizotu dala preto, lebo chutí presne ako lečo!  Robieva ho naša turecká maminečka, a lepší bulgur som nejedla. A keď chcete ešte nejaký mäsový upgrade, tak si k nemu opečte kúsky klobásky, alebo špekáčik, a pripravte volské oko.

Inak je to výborné len tak s pohárom ayranu a nejakou nakladanou skvasenou zeleninou.

Keď som chystala tento  šalát, trošku som sa obávala, či ma môj drahý nepošle kade ľahšie, pretože on uznáva bulgur len dusený ako ryžu alebo ak je ním naplnený baklažán či vínny list. Ďalej sme sa zatiaľ nedostali. Na moje veľké prekvapenie zožal úspech. 

Veľmi obľúbená verzia tureckých mäsových fašírok so zemiakmi v paradajkovej omáčke. Výborné jedlo na zahriatie. Aj keď som tentokrát použila hovädzie mäso, silno odporúčam pripraviť z mletej jahňaciny. Uznávam, že köfte ako také nie sú príliš fotogenické , ale je to ozaj veľká dobrota!

Varila som podľa Hanky Michopulu. Extrémne jednoduchá, zimná sýta polievka. Výborná je so slaninou aj bez nej. Tak ako Hanka, aj ja odporúčam použiť zelenú šošovicu, ktorá aj po uvarení pekne drží tvar. Ak ju nemáte, tak pokojne použite klasickú hnedú, na chuti to polievke vôbec neuberie. Mám odskúšané.

Čo vám poviem. Mať za muža turka, to znamená nutnosť mať v zásobe cukor a orechy. Tony cukru a orechov. Reči o nezdravosti cukru si môžem strčiť za klobúk. I keď priznám sa, túto poskrúcanúbaklavu môžem aj ja. Ale len jeden kúsok.

Čo už v týchto dňoch poteší viac ako tanier hustej horúcej polievky? Zeleniny niet (tá čo je v obchodoch teda za veľa nestojí) takže práve teraz je najlepší čas povyťahovať všetky možné strukoviny, zrná a zásoby zo špajze a pripraviť takéto zahrievacie jedlá. Uvarte si šošovicovú, nejakú pikantnú či jemnú jogurtovú, fazuľovú, krúpkovú, alebo hoc aj takúto, hŕstkovú na turecký spôsob.

Pečiem, pečieš, pečieme ale čo budeme jesť? Sušienky a medovníky sú fajn, ale chcelo by to aj niečo teplešie do brucha. Skúste dusené morčacie mäso s cícerom a medovými mrkvičkami.

Kuchárku zo Svätojánu a Evu Francovú vám určite predstavovať nemusím. Jej blog a knihy mám veľmi rada a dosť často podľa nich varím.  Veľakrát si recepty "dochutím" podľa našich preferencíí, ale i tak je skvelou každodennou inšpiráciou v kuchyni.  Tak to bolo aj pri tomto recepte. Pridala som len zopár chutí naviac  a môj drahý  vyhlásil, že je to najlepšia polievka akú kedy jedol. Varila som ju už tretí krát za posledné dva týždne, a to už je čo povedať u môjho absolútne ne-polievkového  muža.

No neviem, či je niečo typickejšie pre leto v kuchyni ako zaváranie marhúľ a lečo na večeru každý druhý deň. Tiež to tak máte? My si často popri klasickej kombinácii paprika-paradajky-vajíčka pripravujeme aj tureckú verziu - menemen. Ak vám paprika nerobí dobre  a predsa sa leča neviete vzdať, vyskúšajte  namiesto papriky pridať cuketu nakrájanú na tenké plátky. Funguje to! 

Áno, kapuska je kapusta. Presnejšie, turecké jedlo pripravené z hlávkovej kapusty.  Do Turecka sa kapusta dostala pravdepodobne z Ruska, preto tá podobnosť slov. Inak je lahana často používanou zeleninou v tureckej kuchyni. Okrem sarmy je veľmi obľúbená napr. ako kvasená, lahana turşu, na rozdiel od našej kyslej kapusty sa krája na väčšie kúsky a nakladá do octového nálevu s cesnakom, soľou, cukrom a čili papričkami. Čiže je kyslá a štipľavá a veeeľmi dobrá. Naša anne k nej pridáva aj mrkvu, maličké uhorky a ružičky karfiolu. Ale o turşu  možno niekedy inokedy. Dnes si dáme zahrievacie jedlo do tejto (konečne!) treskúcej zimy, dusenú kapustu s čili, mätou a bulgurom. 

Kto ste boli v Turecku, určite ste sa stretli s týmito sezamovým pečivom. Predávajú ich na každom rohu a osobne nepoznám nič lepšie ako si dať v parku na prechádzke alebo pri nákupoch čerstvo upečený simit a šálku čaju. Je tiež výborný  k raňajkám napr. natretý čerstvým syrom, paradajkami a olivami. Vyskúšajte ho upiecť doma, je to veľmi jednoduché. 

Dobrého pečiva nikdy nie je dosť, však? Hlavne, ak naň netreba dlho čakať. Na tieto turecké pagáče nepotrebujeme kvások, nehrozí ani dlhé miesenie cesta. Sú ideálne na raňajky alebo ako malá desiata na cestu.

V Turecku je tento chlieb typický pre oblasť Čierneho mora, a u nás doma typický pre nedeľné raňajky.

Že nelúbite kôpor? No, prehovárať nasilu vás nebudem, ale dajte mu ešte šancu, vyskúšajte tieto sušienky s fetou. Sú príjemne slané a rozplývajú sa na jazyku. Hodia sa k šálke čaju, alebo do krabičky na cestu, do práce, do školy...Kôpor v nich nie je veľmi výrazný, no predsa zanechá chuťovú stopu. Ak kôpor môžete, tak ako ja, pokojne ho pridajte do cesta  aj viac.

Byť v Turecku a neochutnať grilované jahňacie s cibuľovým šalátom, to je ako byť na salaši a nedať si pohár žinčice. Jahňaciemu, do ružova neprepečenému, som zatiaľ na chuť neprišla, ale toto grilované, na jazyku sa rozplývajúce mäsko, to je vám iná dobrota! 

Vždy keď robievam plnené vínne listy, nikdy neodhadnem množstvo náplne a potom hútam čo s ňou. Väčšinou následne naháňam po dome všetky druhy zeleniny čo sa dajú naplniť a tými sa potom pĺnime my nasledujúce dni. Naposledy však žiadna  vhodná zelenina nebola po ruke, tak som musela zapojiť fantáziu a vymyslieť niečo iné. No a takto vznikla táto dobrotka čo sa napoly tvári ako talianske rizoto. Nech je to čo chce, chutí výborne a spokojne si pohmkával aj Ahmet, ktorý rizotu na chuť zatiaľ neprišiel. Alebo možno už aj áno. 

Dnes taká letná klasika: paradajky! Ich boom ešte len príde, ale keď niekde objavím pekné voňavé kúsky, neviem odolať. Takže čo s nimi? Tieto boli také dobré, že som ich pár zjedla len tak s maslovým chlebom, no a zvyšok som naplnila zmesou ryže, píniových orieškov ,mäty a sušených ríbezlí. Upozorňujem, že je to príšerne návykové jedlo. Takže takto na ne.

Turecká kuchyňa je skvelá. Všetky tie paradajkovo-cibuľovo-baklažánové záležitosti sú pre mňa proste neprekonateľné. Nedajbože mäso a čokoľvek štipľavé (od zelenej papriky až po nakladané všetko!) zaliate jogurtom a môže nastať koniec sveta. To fakt.

Aj vám sa stáva, že dáte večer rozmraziť kuracie vykostené stehná a ráno vyberáte z chladničky kuracie prsia?? Mne v jednom kuse :) Túto časť kuriatka doma nerada pripravujem, môj drahý má z neho traumy zo slovenských reštaurácii... I keď, na domácu kuraciu cigánsku s cibuľou nedá dopustiť. Takto zamaskované vo fašírkach ho v pohode zvládol, dokonca mu veľmi chutilo. 

Je to veľmi jednoduché: zoberte si ryžu, oriešky a štipku šafranu a prežiarte si sychravé jesenné dni.

Tanier tejto polievky vám vážne urobí dobre. Jemná, jogurtová s mätou a štipkou čili. Ideálny spojenec v boji s príliš aktívnymi vírusmi.

Alebo po slovensky pražma. Naša najobľúbenejšia rybka. Väčšinou ju pripravujeme jednoducho len posolenú,  na grile  a podávame s roketovým šalátom a chlebom. Žiadna veľká kombinatorika, len čisté a predsa tak dobré chute.

Na pláne bol dnes plnený baklažán, naše obľúbené jedlo, no keďže náhradný diel do pokazenej rúry ešte nedorazil, namiesto plnenia a zapekania som si musela vystačiť len s panvicou a trošku improvizovať. Čo v tomto prípade vôbec nebolo na škodu.